Reportáž z festivalu

Stretávajú sa tu ľudia rôznych národností spoznávajú sa nadväzujú rôzne priateľstvá a to mi za to stojí a je to pre mňa viac ako zmysel peňazí.

”Ó, Devla” vyšlo z mojich úst úplne nečakane po prvýkrát… Údiv, zaskočenie a hlavne prekvapenie ma sprevádzali počas veľkolepého festivalu rómskej hudby, ktorý sa konal na Hrade Svojanov pod názvom “Gypsy Celebration” (25. – 27. júla 2003).

Ida Kelarová a jej neuveriteľný tím sa tak ako minulý rok postarali o neopakovateľné zážitky a pocity ľudí, ktorí mali možnosť byť na tomto festivale. Bránou hradu vstupovali ľudia z trinástich štátov ruka v ruke spievajúc rómske piesne do zázračného sveta, ktorý nás vzniesol na svojich krídlach až k najbližšej spätosti rómskej hudby a kultúry.

Z diaľky rozvoniavali rómske jedlá, na ktorých sme si všetci pochutili, vynikajúce gója, halušky či pirohy dodávali celému festivalu príjemnú vôňu i chuť. Tri dni od ôsmej večera do včasného rána sme počúvali, spievali a tancovali s vynikajúcimi spevákmi, hudobníkmi. Ida Kelarová nesklamala pozvala tých najlepších a ony sa nám plne odovzdali, hrali o život, o lásku, o všetko, čo cítili, a my sme boli ich, podmanili si nás svojim spevom i hudbou. Ľudia sa hýbali rozprávali nedalo sa prepočuť jasajúce výkriky nadšenia, “Bravó, Ida, Ida,” alebo názory, v znení “ako to tá Ida zvláda, všetko je tak krásne zorganizované, je tu nádherne a tie sviečky, cítim sa úplne ako v inom svete.” Mali pravdu, všetko bolo vynikajúco zorganizované a len tí, ktorí viac vnímali, uvideli na všetkých možných miestach dobrého škriatka celého festivalu, ktorý sa nám zjavoval vždy nečakane, keď sme niečo potrebovali. Tým škriatkom bola útla, s kruhami pod očami pobehujúca Katka Kelarová, ktorá sa starala práve o to, aby nikomu nič nechýbalo, a nie len ona, ale aj skvelí študenti zo zboru Apsora, ktorí odviedli vynikajúcu prácu, starali sa o hudobníkov, hostí, boli milí a hlavne nepoznali slovko “to sa nedá”.

Vďaka, Apsoráci, Katka, vďaka za pocit, že všetko sa dá, a aj keď ste možno z festivalu v podstate nemali nič, pretože ste sa o všetkých nás starali, sme radi, že ste boli našimi hradnými škriatkami…

V nedeľu sa zbor Apsorákov pod vedením Idy Kelarovej predviedol a všetci, ktorí sme ich počuli, sme nedýchali, zatajený dych pri nádhernom prevedení rómskych piesní mal každý. Tento zbor je priam paranormálny… Pri ich výkone som mala pocit, že lietam, že som s nimi, že som v tranze, bolo to niečo, čo sa nedá pomenovať, museli by ste to vidieť a hlavne počuť. A to dokáže len Ida, Ida z ľudí “vydoluje” krásu, lásku, silu a nádhernú spojitosť medzi ne-Rómom a rómskou kultúrou. Stojím tam a spievam s nimi, slzám sa neubránim, pozerám sa navôkol a ľudia len tak stoja, už ani nereagujú, sú zaskočení. Apsoráci končia, aplauz je neutíchajúci, zaslúžia si ho.

Atmosféra všetkých troch dní mi dodáva silu a vieru, veriť, že všetko má zmysel a že všetko sa dá. Ida sa pohybuje medzi nami, pýta sa nás, ako sa cítime, organizuje je všade, stále nechápem, ako to zvláda a kde nachádza silu… Sedíme spolu pri stole, pokojne vyfukuje dym z cigary a spokojne pozoruje ľudí, je šťastná, šťastná z atmosféry z ľudí, ktorí po celý čas rozdávajú iným lásku a sú spojení vďaka rómskej kultúre. A o to ide, nové priateľstvá, lásky, poznania sa počas troch dní spojili vďaka festivalu, kde Rómovia dávali ne-Rómom a ne-Rómovia Rómom tri základné ľudské hodnoty, priateľstvo, lásku a spolupatričnosť.

Gypsy Celebration 2003 má zmysel. Prekvapuje ma však, že sa nikto z Českej vlády a Nadácii ešte nenašiel, ktorý by finančne pokryl tento ojedinelý a výnimočný festival. Ida sa však nevzdáva a ako mi povedala:

Aj keby som mala skrachovať, tento festival urobím, chcem, aby mal svoju tradíciu. Konečne práve aj vďaka tomuto festivalu môžu byť Rómovia na hrade, veď ktorý Róm bol na hrade? Stretávajú sa tu ľudia rôznych národností, spoznávajú sa, nadväzujú rôzne priateľstvá a to mi za to stojí a je to pre mňa viac ako zmysel peňazí. Láska, otvorené srdce a spoznávanie sa, to je moja odmena.

Verím, že na budúci rok sa niekto nájde, kto podporí myšlienku a zmysel tohto ojedinelého festivalu. Veď kde inde ak nie na Hrade Svojanov sa otvárajú cesty poznania medzi Rómami a ne-Rómami v takej úžasnej symbióze a harmónii. Ida a celý kolektív sa o to budú snažiť každý rok a ja na tomto festivale nebudem chýbať ani na budúci rok.

Denisa Havrĺová, redaktorka rómskych novin Romano Nevo Lil